RSS

INKLÚZIA – z pohľadu obyčajnej učky

13 mar
INKLÚZIA – z pohľadu obyčajnej učky

V prvom rade chápeme inklúziu ako právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie.“

„Ide najmä o naplnenie základného práva všetkých ľudí ku kvalitnému vzdelaniu a rovnaký prístup k výchovno-vzdelávacím potrebám. Je nevyhnutné aby aj znevýhodnené deti mali rovnaké právo na vzdelanie ako ostatné deti. Právo na vzdelanie je…  

http://sk.wikipedia.org/wiki/Inkluz%C3%ADvne_vzdel%C3%A1vanie#cite_note-14

Predstavte si tri situácie.

1. Trieda s počtom žiakov 30. Všetci, aj tí slabší, sa snažia dosahovať čo najlepšie výsledky. Učiteľ ich kladne motivuje, rodičia sa zaujímajú o ich výsledky, kontrolujú, pomáhajú, spolupracujú. Ideálne.

Nereálne? Verím, že aspoň pár takých tried sa na Slovensku nachádza.

2. Trieda s počtom 30 žiakov. Všetci sú snaživí, niektorí však potrebujú zvýšenú pozornosť učiteľa –  individuálny prístup, lebo sa u nich vyskytujú menšie poruchy, tzv. dys-ky, poruchy správania a  sú medzi nimi aj nadaní. Absolvovaním niekoľkých školení získate aké-také kompetencie zvládnuť dys-károv, všetci dúfajú, že si poradíte s hyperaktívnymi, obohatíte nadaných.

Učiteľ  v takejto triede zvláda vyučovací  proces s odretými ušami, lebo prispôsobiť si materiály pre dys-károv, nadaných aj tých ostatných, dá zabrať. Odučiť hodiny v takto nastavenom prostredí ešte viac, lebo ani vo sne nemôžete odhadnúť ako sa budú správať hyperaktívni, môžete len dúfať, že tí ostatní pochopia  bez väčšieho vysvetľovania, lebo sa venujete dys–károm, že nadaní vďaka  svojmu nadaniu vypracujú všetko „ľavou zadnou“, že ste ich zaťažili primerane, lebo v opačnom prípade sú z nich raz-dva hyperaktívni.

Nereálne? Myslím, že na Slovensku väčšinový stav.

3. Trieda s počtom 30 žiakov. K pôvodnej zostave z dvojky: dys-kári, hyperaktívni, nadaní, tí ostatní po inklúzii pribudli dvaja žiaci zo špeciálnej školy. Ich diagnóza je…., môže byť naozaj veľmi rozmanitá, isté však je, že títo dvaja žiaci potrebujú špeciálneho pedagóga, špeciálne pomôcky, špeciálne učebnice, určite špeciálny prístup učiteľa, aby sa ich osobnosť aspoň minimálne rozvíjala, prišli predsa zo špeciálnej školy, v ktorej zrejme neboli len tak.

Viete si predstaviť UČIŤ v takejto triede? Mnohí to zažívame v priamom prenose aj keď k inklúzii ešte nedošlo, pretože od roku 1990 je možnosť včleniť žiakov so špeciálnymi potrebami, dokonca aj s retardáciou do bežnej triedy, síce sa to neodporúča, ale keď taká možnosť je, rodičia ju chcú využiť.

Dohovor OSN o právach ľudí s postihnutím z roku 2006 ustanovuje právo pre zdravotne znevýhodnených sa inkluzívne vzdelávať a tým sú jednotlivé štáty povinné transformovať svoje školstvo tak, aby vyhovovalo podmienkam potrebných pre zavedenie inkluzívneho vzdelávania do praxe. Ratifikácia na Slovensku sa uskutočnila až v roku 2010.“ http://sk.wikipedia.org/wiki/Inkluz%C3%ADvne_vzdel%C3%A1vanie#cite_note-14

Učím už poriadne dlho a zažila som žiakov rôznorodých, nech som mala akúkoľvek malú triedu, mala som „šťastie“, že v nej vždy našli zastúpenie skoro všetky spomínané  problémové skupiny žiakov. Dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia a ďalšie vývinové poruchy učenia sú v bežnej škole zvládnuteľné aj učiteľom, ktorý absolvuje školenie a spolupracuje so špeciálnym pedagógom alebo psychológom.

Oveľa ťažšia a často neúnosná je práca s deťmi, ktoré majú znížené IQ. Chvíľu trvá, kým zistíte, prečo ten malý neposedník, chvíľami až výtržník sa tak správa, ubližuje deťom, vyrušuje, sústavne púta na seba pozornosť… Odporučíte rodičom ísť s ním na vyšetrenie. „Ja s ním k cvokárovi nepôjdem, čo by povedali ľudia“, vypočujete si  argument rodiča a môžete sa trápiť ďalej – rok, dva, tri… Nakoniec rodič pochopí a preradí dieťa do špeciálnej školy. Zrazu stretávate spokojného, vysmiateho bývalého žiaka, ktorý na otázku ako sa máš, odpovedá: „Výborne, dnes dom dostal jednotku z matiky.“ Pocit úspechu sa máločomu vyrovná.

Mohla by som opísať viacero podobných príkladov. Preto v súvislosti s definíciou inklúzie: „V prvom rade chápeme inklúziu ako právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie.“  sa pýtam: Kde dostane dieťa so zníženým intelektom kvalitnejšie vzdelanie, v bežnej triede, kde medzi 30 žiakmi nemá šancu na úspech, lebo ani pri najväčšej snahe učiteľa, na ten individuálny prístup akosi nie je priestor, alebo v špeciálnej škole, kde sa mu venuje odborný pedagóg v maličkom kolektíve detí s podobným postihnutím?

Dovolím si tvrdiť, že napriek veku patrím k učiteľom, ktorí sa nebránia novinkám. To, že inklúzia je vo Fínsku a vo Veľkej Británii už samozrejmosťou, rešpektujem. Predpokladám však, že k nej nedošlo zo dňa na deň, tak ako u nás k integrácii v rokoch 1990, 1991.

„Vláda v roku 2011 schválila členstvo Slovenskej republiky v Európskej agentúre pre rozvoj špeciálneho vzdelávania, čo nám umožní byť súčasťou medzinárodnej odbornej platformy podporujúcej rozvoj inkluzívneho vzdelávania.“ http://sk.wikipedia.org/wiki/Inkluz%C3%ADvne_vzdel%C3%A1vanie#cite_note-14

Táto veta vo mne evokuje predstavu, že sa do inkluzívneho vzdelávania nezadržateľne rútime. Preto ďalšie otázky? Máme vytvorené podmienky? Máme dostatok financií, alebo si vláda myslí, že na tomto projekte sa dá ušetriť?!? Máme dosť kvalifikovaných ľudí, ktorých pričleníme do tried k bežným učiteľom? Čo na to rodičia? Ide naozaj o dieťa?

MÁME TO DÔKLADNE PREMYSLENÉ, PREKONZULTOVANÉ S ODBORNÍKMI, PRIPRAVENÉ?

Advertisement
 
Jeden komentár

Posted by na 13/03/2013 in Nezaradené

 

Značky: , ,

One response to “INKLÚZIA – z pohľadu obyčajnej učky

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d blogerom sa páči toto: