RSS

NEBOJTE SA TOHO

09 feb
NEBOJTE SA TOHO

Ako sa máš? Úúúúúžasne! To naozaj? Isteže! Ešte robíš? Nie. A nenudíš sa? Nie, mám sa fakt veľmi dobre. Viem, žeby som sa mohla mať aj lepšie, že mnohí sa majú horšie ako ja, ale ja som v podstate naozaj veľmi spokojná a šťastná.

291575_2985965908366_761967254_o ???????????????????????????????

Som na svete 60 rokov. Keď si premietam film svojho života, vidím v ňom množstvo krásnych scén, s ľuďmi ktorých som milovala a stále milujem, s miestami ktoré mi prirástli k srdcu. Bezstarostné detstvo strávené v trojuholníku dediniek Lovinobaňa, Dobroč, Mýtna s našimi drahými tetuškami, bratrancami a sesternicami, kamošmi a kamoškami. Rozbité kolená, prvá, po poriadnom výprasku aj posledná, cigaretka (mala som 5rokov :), bitka o miesto v rade pri čakaní na ranný autobus do školy, útek na strom pred rozzúrenou susedkou, trstenica po zmrznutých prstoch za neskorý príchod z prestávky, prvé kroky na kvintačkách, čaj s mliekom, gríska, nezabudnuteľná štrúdľa od tety mamy…

??????????????????????

??????????????????????

Mýtna

Sťahovanie do Košíc. Do novučkého sídliskového bytíka sme ledva napratali nábytok z päť izbového podnikového bytu. Nakoniec sa nám tam predsa-len podarilo vtesnať aj krídlo, lebo všetci štyria súrodenci sme chodili na klavír.  Nová škola, noví spolužiaci, kamaráti, priatelia…  A opäť bitka. So spolužiačkou. Dve ryšane sa pobili o najkrajšieho chalana, ktorý dvakrát prepadol, v štvrtej triede :). A hádka s “učkou”, lebo nespravodlivo potrestala spolužiaka, aj dvojka zo správania bola – našťastie len na 3/4 roka. Som hašterivá bitkárka? Nieéééé, len keď ma niečo naozaj naštve, tak sa majte na pozore :). Krásne časy študentské: SVŠka na Šmeralke, PéGéčka v Prešove, rada som chodila do školy, napriek tomu, že v tom čase sme mali vyučovanie denne.

323203_2985966668385_1666191453_o

Naša ZŠ, keď som išla minule okolo, už bola v ruinách 😦

???????????????????????????????

Šmeralka, dnes Poštová

575704_2985970588483_1553936268_n

Promócie na UPJŠ v Prešove

Šport. Prvé víťazstvá a prehry najprv v hádzanej, neskôr v basketbale a prvé zájazdy do zahraničia, samozrejme vďaka športu. Na jednom z prvých, boli sme na turnaji v Maďarsku, nám tréner ráno oznámil, že nás napadli Rusi. Nestihli sme odohrať ani jeden zápas. Cesta domov sa skomplikovala na hraniciach, keď nás nechceli pustiť na Slovensko. Tri dni sme nocovali v akejsi ubytovni blízko viníc. Ešteže to hrozno bolo sladučké.  

290015_2987629029943_685968_o 289946_2985968668435_252830165_o

Do prvého zamestnania som nastúpila ako skupinová vedúca, lebo miesto učiteľky v celých Košiciach nebolo  a basketbal som hrať chcela. Po mesiaci narukoval telocvikár a tak jeho úväzok dali mne. Atletická trieda, nulté hodiny, ranný výbeh, nahlásená inšpekcia, pozerám na hodinky, ešte je čas, pozerám na hodinky, stále je čas, ešte jeden pohľad a …uf, ešteže súdruh inšpektor mal zľutovanie s mladou súdružkou učiteľkou, ktorej zastali hodinky.

Učiteľské platy ani v minulosti nepatrili medzi najlepšie a tak som prvú letnú dovolenku trávila ako pionierska vedúca v pionierskych táboroch. Jeden bol v Poľsku uprostred borovicového hája v stanoch. Poliaci boli v tých časoch na tom podstatne horšie ako my a tak strava bola biednejšia. Klobáska bola podpultový tovar a keď nás ňou mohli ponúknuť, boli na to veľmi hrdí.

Ten druhý tábor, osudový, bol v Ždiari. Našli si ma tam ružomberskí basketbaloví funkcionári, či nechcem ísť hrať do Ružomberka. Chcela som. A tak som tu, čochvíľa to bude 40 rokov. Basketbal ako hráčka, popritom práca, práca, popritom basketbal ako trénerka.

SCAN0279

Prvý postup do celoštátnej ligy, porazili sme Karlove Vary.

DSC_0081

S projektom v Lisabone

Synovia sú zrazu veľkí chlapi a ja na dôchodku. Či sa nudím? Nenudím, lebo stále basket, konečne viac času na seba a tak pravidelne fitko, bicykel, plaváreň.

IMAG0804 OLYMPUS DIGITAL CAMERA

A počítač od ktorého mi hrozí závislosť :(, lebo som tu, tu, tutu  a najnovšie aj tu, robím to lebo ma to baví a nik ma do toho nenúti.

Mnohí sa boja odísť do dôchodku, uvoľniť miesto mladým, ja som tak urobila a som spokojná, zaslúžim si odpočinok a aj moji žiaci si zaslúžia aby ich učila pani učiteľka, ktorá z nich nemá nervy, lebo už má svoj zenit za sebou. V podstate som šťastný človek, ktorý postretal prevažne ľudí s dobrým srdiečkom a stretávam ich stále. 

PS: Jednu chybičku som predsa našla, dôchodok, ešte ani jeden mesiac sa mi z neho nepodarilo vyjsť :(, na nižší štandard (nikdy nebol vysoký) sa ťažko zvyká.

Advertisement
 
Pridaj komentár

Posted by na 09/02/2014 in Nezaradené

 

Značky: ,

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d blogerom sa páči toto: