RSS

ODFAJKNUTÉ I

30 jún
ODFAJKNUTÉ I

Už vyše roka sa snažím so sebou niečo intenzívnejšie robiť :). Celkom sa mi darí. Pár kilečiek išlo dole, sebavedomie hore, zdravie stabilizované. Čo viac si môže tetuška dôchodkyňa priať. Nuž, pokiaľ by som neostala v rovine sebeckej, tak určite zdravie a spokojnosť celej mojej rodinke, priateľom a pokračujúc do celosvetového meradla, mier planéte Zem, čisté oceány veľrybám, atď… Ale o inom som chcela.

Pred štrnástimi rokmi vznikla v Liptovskej Štiavnici celkom pekná tradícia, Výstup na Salatín. Zrodila sa v hlavičke Tonka Slanicaya a s výdatnou pomocou obce na čele so starostom Duškom Laukom sa ju podarilo rozvinúť a udržať dodnes. Zúčastnila som sa a aj trochu pomohla s organizáciou prvých ročníkov (v tom čase som v LŠ riaditeľovala, tak sa patrilo 🙂 ) V živej pamäti mám prvý výstup. Skomplikovalo nám ho počasie, ktoré už od skorého rána váhalo, či nás poteší alebo nie. Nakoniec rozhodla túžba a odhodlanie “dať to” za každú cenu. A tak sme si na striedačku užili hmlu, dážď, slniečko, ale neľutovali sme. Zmáčaní do poslednej nitky sme dorazili ku guľášovému stanovišťu a zahrievali sa ohníkom zvonka, guľášom zvnútra. Spolu som absolvovala 4 výstupy, posledným bol 5.ročník v roku 2005, na ktorom bol rekordný počet účastníkov 105. Neskôr som si už netrúfla, kolená nepustili 😦 a tak som len pomáhala pri varení guľášu, až kým som zo Štiavnice neodišla.

Keď je človek na dôchodku, má dve možnosti, byť aktívny, alebo zastrčený v kúte čakať, kým si poňho nepríde zubatá. Ja som si zvolila tú prvú, mocem sa kade tade, tam kde ma treba aj tam, kde už možno veľmi nie. No a aby som vydržala čo najdlhšie takto obšťastňovať svoje okolie, každý deň dám môjmu telíčku zabrať minimálne hodinku. Zdá sa, že to pomáha a tak som sa rozhodla trošku otestovať :), ako ináč, výstupom na Salatín.

Budíček pred šiestou, zbaliť batoh, sadnúť na bicykel a premiestniť sa do Liptovskej Štiavnice som zvládla v celkom slušnom limite. Stihla som sa pripoistiť, keby náhodou bolo treba po mňa poslať vrtuľník a už tu bol autobus, ktorý nás previezol na štart našej cesty.

foto D.Dírer

Partička sa zišla parádna. Nechýbali skalní, starosta so svojou táfličkou, ovčím syrom a slaninkou, Tonko so zásobou svojského humoru a pohonných tekutín, Duško s foťákom a samozrejme mnohí ďalší, ktorí si výstup nenechali ujsť. Potešili ma mladí, moji bývalí žiaci, ej veru vyrástli a mená sa mi už trošku plietli :(.  Celkový počet nebol rekordný, ale pamätný bude určite. Prečo?

Tentoraz nás autobus zaviezol za Lúžnu a odtiaľ sme sa priamou čiarou pobrali do cieľa našej cesty.

foto D.Dírer

Na prvej občerstvovacej a striptízovej zastávke (akosi sa oteplilo) sme ešte netušili, čo nás čaká.

Dúfali sme, že polomy, ktoré na jar zanechal vietor bóra, nezasiahli turistický chodník po ktorom sme sa vybrali. Prvé popadané stromy sme jednoducho obišli,  no nasledujúce hromady nám dali poriadne zabrať. Chvíľami sa to podobalo boju o prežitie, žiadna cesta späť, len nájsť spôsob a sily na prekonanie prekážok.

foto D.Dírer

OLYMPUS DIGITAL CAMERA   OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Keď sa pred nami objavilo Ráztocké sedlo pod Salatínom, mohli sme si konečne vydýchnuť a veriť, že najhoršie máme za sebou. Optimisti verili, znalí vedeli, že tomu tak nebude.OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Strmák od úpätia až po vrchol trval vyše hodiny, nohy vládali, kolená držali (to tie Jarkove schody a múriky 🙂 ). Každý meter výstupu nám poskytol krajší a krajší výhľad, umocnený krásnym počasím.

foto D.Dírer

Od posledného odpočinku nám chýbalo ešte cca 200m k vrcholu, vyzeralo to tak, že žiadne polámané stromy smerom hore nehrozia, však kosodrevina niečo vydrží, o to bude záver výstupu jednoduchší. Tak aj bolo, až na tú strminu do posledného kroku.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Podpismi do vrcholovej knihy sme potvrdili náš úspešný výstup a mohla začať „oficiálna časť“.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pán starosta Duško Lauko a otec myšlienky organizovať tento výstup Tonko Slanicay, sa prihovorili k účastníkom.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Minútou ticha sme si uctili pamiatku pravidelného účastníka štiavnických výstupov na Salatín a turistických podujatí Mirka Hrabušu, ktorý podľahol zhubnej rakovine a tohtoročného výstupu sa nedožil. Česť jeho pamiatke!

Nechýbalo tradičné zaspievanie slovenskej hymny všetkými účastníkmi výstupu a spoločná fotografia.

foto D.Dírer

Občerstvenie suché aj mokré spestrilo oceňovanie víťazov. Tonkom Slanicayom vymyslených originálnych kategórií bolo niekoľko. Najmladšia účastníčka Lucka dostala prívesok, na ktorom nechýbal cumeľ, najstarší účastník 68 ročný pán, dostal príkaz „poliať“ všetkým…z poldecovej fľaštičky. Samozrejme, že najkrajším účastníkom sa stal sám „vedúci zájazdu“ Anton Slanicay, nevadí, že sa tak sám rozhodol, aspoň nikoho neurazil. No a špecifická kategória celkom tesne ušla starostovi aj Tonkovi, získal ju pán, ktorého jazýček na váhe vystúpil vyššie ako u dvoch spomínaných adeptov.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Cesta naspäť mala byť malina, ale dobre tušíte, nebola. Naši sprievodcovia si dali námahu a preverili možnosti zostupu, vzhľadom na už spomínané polomy. Začiatok po klasickom „zelenom“ chodníku na ktorom síce bolo pár vyvalených, ale dalo sa to zvládnuť, takže na Fričove skaly to bolo celkom v pohode.

foto D.Dírer

Pokračovanie už bolo dramatickejšie, pretože jedinou schodnou cestou sa ukázal Komín. Kto pozná vie, kto nepoznal už vie tiež. Žiadne značky, spoliehať sme sa museli na našich sprievodcov, chlapov z Poľovníckeho združenia Salatín.

foto D.Dírer

Keď už mal každý toho celkom dosť a pod nami sa medzi stromami objavil sivý pás, potešili sme sa, že je to cesta. V púšti takýto jav nazývajú fatamorgána. Žiadna cesta, len rúbaň s niekoľkými pováľanými stromami pomedzi ktoré sa už hlásili k životu vysadené mladé stromčeky.

foto D.Dírer

Takže ešte zaťať zuby, pozbierať posledné sily a konečne zostúpiť na cestu vedúcu k neďalekej Jágerke, pod ktorou nás už čakali naše bicykle, prípadne iný druh odvozu. No našli sa aj poctivci, ktorí si celú Komornícku dolinu odkráčali po vlastných.

foto D.Dírer

Guľášik pripravený tradičnou zostavou, Roman, Mirko, Otko, Maroš…., chutil vynikajúco.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Posilnená, občerstvená som sadla na môjho dvojkolesového tátošíka a pobrala sa domov. Únavu som vyčľapkala na plavárni a večer si pozrela zápas Brazília : Chile. Myslím, že test dopadol dobre, takže prvé testovanie ODFAJKNUTÉ.

Prežila som krásny deň, stretal starých kamarátov a cítila som sa v ich spoločnosti vynikajúco. Salatín má vraj magickú silu vďaka špeciálnemu zloženiu horniny a orientácie končiara v smere sever-juh. A je považovaný za kopec zamilovaných, možno práve preto je taký frekventovaný.

foto D.Dírer

 FOTOGALÉRIA moja 🙂 a  krásne fotočky od Duška Dírera TU.

Advertisement
 
Pridaj komentár

Posted by na 30/06/2014 in Nezaradené

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d blogerom sa páči toto: